Jasterica zelena
Poznávacie znaky
Je našou najväčšou jaštericou, v ojedinelých prípadoch jej celková dĺžka dosahuje 300-400 mm. Telo je valcovité so širokou hlavou, ktorá vybieha do pomerne ostrého pysku. Chvost je spravidla vyše dvojnásobne dlhší ako dĺžka trupu. Za nosným otvorom sú 2-3 postnazálne štítky. Nohy sú silné, predné dosahujú po nosné otvory, zadné po plece. Samce sú zvrchu zelené alebo zelenožlté s drobnými čiernymi bodkami na šupinách, hrdielko majú modré, bruško žltkasté. Samice sú alebo zelenkasté, alebo hnedasté s tmavšími fľakmi a s pozdĺžnymi svetlejšími pruhmi. Bruško je belavé.
Ekológia a biotop
Obýva suché krovinaté stráne, záhrady, vinice, okraje lesov, pastviny aj lesné čistiny. Na jar sa objavuje neskôr ako ostatné druhy jašteríc. Pári sa v máji. Samica po 6-8 týždňoch znáša 5-21 vajíčok, do osobitne vyhrabaných jamiek, ktoré potom zahrabe zemou. Mláďatá dlhé 80-100 mm sa liahnu od konca júla do septembra. Táto jašterica je dobrým bežcom, nezriedka vylieza i na kríky. Aktivita trvá do októbra. V dierach, ktoré siahajú aj do hĺbky 50 cm zvyčajne zimuje párik. Živí sa koníkmi, muchami, larvami motýľov, pavúkmi, mravcami a rozličným iným hmyzom.
Výskyt a stav na Slovensku [upraviť]
Je rozšírená takmer po celom území okrem centrálnych horstiev (Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Západné Beskydy). Najhojnejšie sa vyskytuje na viatych pieskoch Záhoria, Slovenskom krase, ale aj v predhoriach Slovenského rudohoria, Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny.
Ochrana
Pre užitočnosť je chránená.